Mohlo by vás zaujímať: Teenager v ohrození

Vedúci - Ľube Čulka

Pochádzam z takej normálnej rodiny, ako malý som bol pokrstený, ale kresťanstvo sa v našej rodine žilo len formálne. V nedeľu sme zvykli chodiť do kostola, ale kedže som bol len malý, tak som celkom nechápal význam toho, prečo si tam chodím posedieť, keď je tam zima a tma.

Na jednu vec z detstva sa ale pamätám a to boli detské výlety (s Ľubom Badiarom, Danielom Onderom,...). To boli moje prvé skúsenosti so živým kresťanstvom a životom v cirkvi. Bol som síce ešte malý, ale viem, že práve tieto výlety mi pomohli, keď som sa neskôr stal Božím dieťaťom. S detskými výletmi sa to však skončilo a prestal som chodiť do kostola aj do zboru a prestal som sa o cirkev zaujímat.
          Keď som trochu vyrástol, tak som začal chodiť na konfirmáciu. Už som sa len tešil na to, kedy skonfirmujem a už nebudem musieť chodiť do kostola. Počas konfirmácie som ale stihol byť aj na najakých výletoch. Tam som opäť videl, ako vedúci žijú oddane s Bohom, ale vtedy boli pre mňa tie výlety len zábavou a hrami a to bolo všetko. Zlom v mojom živote nastal v čase, keď som už končil konfirmáciu a prišiel som sa pozrieť na dorast. Zopár ľudí som tam poznal a keď cez leto robili dorastový výlet, tak som tam šiel s nimi. Prvý krát v živote sa vo mne niečo skutočne pohlo. Už veľa krát som počul o Ježišovi, Božom kráľovstve, odpustení, ale nikdy som to neprijal osobne. Vtedy na výlete som sa rozhodol, že chcem žit tak ako títo ľudia, a že to musí byť úplne super. Bolo to v lete roku 1998. Myslel som si, že kresťania majú život bez problémov, ale na(ne)štastie to nie je pravda :). Aj keď som začal aktívne žiť ako kresťan, nie všetko bolo u mňa vždy v poriadku (aj) po duchovnej stránke a spravil som mnoho chýb (a stále ich aj robím), ktoré už nikdy nechcem urobiť lebo zraňujú Boha a aj ľudí. Preto je celý môj život akýsi proces, ale verím, že sa blížim k správnemu cieľu.
          Tak toľko o mojej minulosti a teraz niečo z pritomnosti: s dorastom som začal robiť pred 2 rokmi. Všetko sa to začalo tým, že som bol na dorastovom výlete ako pomocný veduci. Bolo to velmi super a požehnané a rozhodol som sa pri doraste ostať, lebo chcem aj ja pomôcť mladým ľuďom prísť k Bohu a verím, že to, čo robíme, prinesie vo svojom čase ovocie.
          Okrem iného teraz študujem na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach a medzi moje obľúbené činnosti patrí spánok a všetko čo súvisí so športom. Ak chcete vedieť niekto o mne viac, alebo sa niečo opýtať, tak stačí za mnou prísť. Čo viem, poviem.