Vedúci - Ľudka Badiarová
Júj, ako by som len začala... Hm, to je na tom to najhoršie. Veľmi som sa chcela vyhnúť tým suchým úvodným vetám typu - Narodila som sa vtedy a vtedy, tam a tam... blá, blá... ale zistila som, že už to, že som sa vôbec narodila, je dôkazom toho, že Boh má moc meniť ľudské srdcia (koniec koncov zmenil a mení aj to moje, ale o tom neskôr).
Keby Boh nevstúpil do života mojich rodičov, ktorí sa chceli rozviesť, dnes by som tu nebola. On zachránil ich krachujúce manželstvo a o nejaký čas som sa narodila ja a neskôr aj moji ďalší traja súrodenci (len tak mimochodom, dokopy sme piati, ale o mojich súrodencoch tu písať radšej nebudem, lebo by to zabralo trochu viac miesta :))
Moji rodičia ma od malička učili o Bohu, ktorý poslal svojho jediného syna Pána Ježiša, aby za mňa zomrel a potom vstal zmŕtvych , čím porazil smrť a vrátil sa späť k svojmu Otcovi do nebeského kráľovstva... atď. Všetko to som prijímala bez najmenších pochybností a práve v tom čase, ešte ako dieťa, som poprosila Pána Ježiša, aby vstúpil do môjho srdca. Hoci to bolo rozhodnutie na základe detskej viery (ktorá býva niekedy väčšia ako viera dospelých :)) viem, že už vtedy si ma Boh vryl do svojej dlane.
Potom som sa ocitla v jednom takom zložitom, pre mňa krízovom (rebelantskom) období (cháp puberta :)), kedy sa mi to v hlave trochu :) pomiešalo a všetky tie veci mi začali liezť na nervy. Po čase ma to našťastie prešlo a zistila som, že mi chýba osobný vzťah s Pánom Ježišom. A tak som sa rozhodla pre Pána Ježiša po druhý krát, ale už na základe osobnej skúsenosti s Ním ako s Bohom, ktorý je živý a skutočný. Pán Ježiš sa stal pre mňa viac než niekto, koho som poznala z príbehov z detskej besiedky. Stal sa mojím priateľom.
Pracovať s dorastom som začala aj preto, aby tí mladí ľudia, ktorí chodia na dorast mohli spoznať Boha nie ako niekoho, kto im chce rozkazovať a hovoriť, čo smú alebo nesmú, ale ako toho, kto sa túži stať ich priateľom.
|
Diskusia: |
Aktuálne hodnotenie: 402.39
|
